Ďalšia generácia marťanských roverov nemusí vôbec jazdiť, namiesto toho poskakovať po planéte a zbierať oxid uhličitý...
Ďalšia generácia marsových roverov sa namiesto toho nemusí pohybovať vôbec poskakovanie po planéte pri zbere oxidu uhličitého na palivo.
Nový koncept násypky Mars zahŕňa systém zberu a kompresie oxidu uhličitého, ktorý by využíval zmeny fázy CO2 na vytvorenie ťahu. Atmosféra Marsu je bohatá na CO2, takže robotická násypka, ktorá dokáže zbierať domáce palivá, by poskytla väčší dojazd a zároveň vyriešila problém prepravy paliva.
Hugo Williams a kolegovia z University of Leicester vo Veľkej Británii navrhujú použitie rádioizotopu rozpadový generátor, ktorý sa desaťročia používa v kozmických lodiach na zahrievanie „tepelného kondenzátora“ a na napájanie CO2 kompresor.
Systém by nasával CO2 z atmosféry, využíval teplo z rádioaktívneho rozpadu na vystavenie plynu extrémne vysokému tlaku, kým by neskvapalnil, a potom by ho skladoval v špeciálnej nádrži. Násypka by tiež skladovala dodatočné rádioaktívne teplo v tepelnom kondenzátore. Keď sa násypka potrebuje pohnúť, skvapalnený CO2 sa dostane do kontaktu s kondenzátorom a premení ho späť na plyn; expandujúci CO2 sa používa ako nápor na spustenie násypky a jemné pristátie.
Williams a kolegovia pracovali na nápadoch na pohon pre projekt pristávacieho modulu na Marse vrátane leteckého giganta Astrium, uvádza BBC. Násypky by sa mohli pohybovať ďalej a rýchlejšie ako vozidlá Spirit a Opportunity NASA – Spirit je uviazli v piesku a Opportunity práve po siedmich rokoch prekonali 25-kilometrovú hranicu šoférovanie.
Tím nie je prvý, kto navrhol planetárny zásobník; tím z MIT a Draper Laboratory navrhli a planetárny zásobník ktorý vyzerá ako náš milovaný Parrot AR.Drone, ktorý používa ventilátory na ovládanie výšky zásobníka a systém stlačeného dusíka na jeho bočný pohyb.
Britská násypka však rieši kľúčový problém paliva tým, že využíva množstvo CO2 na Marse.
Papier na zásobníku je vyznačený v Zborník Kráľovskej spoločnosti A.
BBC
