Celé naše zorné pole nie je rovnaké.
Vieme, že sa teraz doma nudíte – my tiež. Tu sú niektoré hádanky a hlavolamy, s ktorými môžete vyzvať svoju rodinu a priateľov, či už osobne alebo cez videorozhovor.
Okolo tejto mriežky tancuje dvanásť čiernych bodiek. V skutočnosti sa nikdy nepohnú ani nezmiznú, ale bez ohľadu na to, ako rýchlo krútite očami dopredu a dozadu, nezdá sa, že by ste ich všetky naraz uväznili vo svojom pohľade.
Niniova ilúzia zániku je riff na Hermannovej mriežke, klasický kúsok vizuálneho triku, v ktorom vaše oči vidia iluzórne sivé guľôčky na priesečníkoch čiernobielej mriežky. Nevieme presne, prečo sa Hermannova mriežka stane, hovorí Susana Martinez-Conde, neurovedec v Downstate Medical Center na Štátnej univerzite v New Yorku. Preto je náročné vyriešiť vedu o mozgu za akýmikoľvek úpravami pôvodnej ilúzie.
Prevládajúca teória výskumníkov pre vyššie uvedený variant s blikajúcimi bodkami je, že v strede našej vízie máme viac neurónov zoskupených ako vonku. Nedostatok buniek v
naša periféria robí nás takmer slepými voči veciam, ktoré sú dosť ďaleko mimo centra. Aby sa to vykompenzovalo, mozog odhadne, čo je tam vonku, na základe viditeľnejších šedých oblastí. Vďaka tomu sa bodka zdá byť pevná, keď sa na ňu pozeráme, ale pri pohľade zboku neviditeľná.Takže, keď naše oči lietajú po celej scéne, čierne bodky sa pohybujú do a von z nášho zorného poľa, vďaka čomu sa zdajú, akoby sa zapínali a vypínali. „Náš vizuálny systém je lenivý,“ hovorí Martinez-Conde. "Pravidelné vzory sú lákavé, pretože sa môžete pozrieť na malú časť a myslieť si, že máte všetko premyslené." Netrápte sa – v pohode sa zaobídeme aj bez toho, aby sme všetko videli. Zvyčajne.
Tento článok bol pôvodne publikovaný na jeseň 2018 Maličký vydanie Populárna veda.
